Niečo zo zimnej histórie. Deň začína tak trochu zvláštne - je skoré zimné ráno, schádzam po tme po schodoch a ... treeeeeeesk ... piaty schod sa mi stáva osudným. Okrem môjho zadku, ktorý dostáva riadne zabrať, si to odnáša aj ruksak na mojom chrbte, ako sa tak šúcham nadol. Až ma tak mrazí, v ruksaku je foťák. Rýchlo ho vyberám, zapínam a ... chvalabohu, všetko sa zdá v poriadku, elektronika funguje. A až teraz zisťujem, že aj ja som celá. pokračovanie článku
Nedávno sa mi sníval zvláštny sen. Bývala som v izbe s pre mňa osudovým číslom 303 (podľa knihy Dana Millmana je totiž mojim osobným číslom v numerológii práve 30/3). Izba bola červená, s obrazom vlčích makov nad mojou hlavou. Kúpelňa rovnako ladila do červena. pokračovanie článku
Veru, veru, je to presne tak. Môžeme byť nahnevaní, nešťastní, negatívne naladení, ufrfľaní, mračiaci sa ... aj tak jedného dňa opäť zažiari úsmev na našej tvári. Najprv pomaličky nenápadne, sem tam sa ešte schová za tú pohodlnú masku nepreniknuteľnosti, ale je to tam. Ľavý kútik, pravý a nakoniec zopár tesákov a iskrička v oku. Niekomu aj jamky na líci badať, niekomu dokonca aj smejúce sa vrásky kolo očí naskočia. A vtedy je nám veru na tom svete dobre, čo dobre, výborne. pokračovanie článku
V Liptovskom Mikuláši je skvelé miesto na výhľad na Kiváň. Volá sa Háj. Niekedy však počasie a svetlo nechce spolupracovať a tak z tatranských výhľadov nie je nič. Nebráni to však nafoteniu iných fotografií. Presne tak, ako to už v živote chodí - jeden deň svieti, druhý sa mračí. Sme to len my, kto si volíme náladu, s akou daný fakt spracujeme. Niekedy stačí malý krok bokom, dopredu, či vzad a razom vidíme veci inak, z iného uhla. A presne k tomu mi pomáha aj fotografia. Ten istý motív, to isté svetlo, a skúška, čo môžem zmeniť ja - vo svojom postoji či videní. pokračovanie článku
Pri poslednej liptovskej návšteve sme sa s Paľom vybrali neprebádanou cestou z Ludrovej na nízkotatranský Salatín (1.630 m n.m.) zo severnej strany Nízkych Tatier. pokračovanie článku
Keď som sa naposledy spýtala Paľa, či je v Západných Tatrách nejaké podobné pleso ako Štrbské vo Vysokých Tatrách, či Vrbické v Tatrách Nízkych (samozrejme okrem Roháčskeho plesa), zamyslel sa a s výrazom osvietenej mysle zvolal "jasné". "A ako sa volá?" "Predsa Liptovské". Chvíľku som na neho začudovane pozerala a až po chvíli mi došlo, že si zo mňa strieľa. Mal na mysli Liptovskú Maru. A odvtedy ju volám jemne a s láskou Liptovské pliesko. pokračovanie článku
Ani som sa nenazdala a moje želanie, stáť niekedy zoči voči vodnému dielu Čierny Váh a hľadieť na tatranské štíty, sa splnilo. A okrem zážitku z krásnych výhľadov som sa dozvedela kopec zaujímavých informácií. pokračovanie článku
Veľkonočné sviatky sme sa s Larisou rozhodli stráviť mimo naše domovy. A keďže je Larisa sčítaná stvora, našla zaujímavý tip na výlet, o ktorý sa teraz s Vami podelím. pokračovanie článku
Dovoľte mi odľahčiť trochu napätú situáciu na politickej scéne a aspoň na chvíľku zabudnúť na starosti všedného dňa. Možno ste už veľmi dávno nevstali v skoré, ešte tmavé ráno a nešli sa prejsť niekde k rieke, jazeru, potoku, či inej vodnej ploche. Ani ja som tak už veľmi dlho nespravila. Na svoju vlastnú škodu. pokračovanie článku
V poslednom čase akosi strácam chuť čítať noviny a pozerať televíziu. Tak ako vyčíňa počasie /za ktorého skoky sme zodpovední my a nikto iný/, tak vyčíňajú naši politici. Od hlasovania ohľadne eurovalu to akosi z môjho "laického" pohľadu ide s nami dole vodou. Rovnako ako klesajú hladiny Domaše, či mojej milej Liptovskej Mary. pokračovanie článku
V prípade, že sa ocitnete v okolí Ružomberka, Vaše turistické plány naruší počasie, máte chuť sa na chvíľku zastaviť v čase, presnejšie vrátiť sa do dôb minulých a ste obdivovateľom našej histórie, nezabudnite navštíviť rázovitú dedinku s poetickým názvom Vlkolínec. Nachádza sa na severovýchodnom výbežku pohoria Veľká Fatra, v bočnom údolí Revúckej doliny, na južnom úpätí vrchu Sidorovo v nadmorskej výške 718 m n.m. Okrem Sidorova dedinku obklopujú z východnej strany kopce Stráňa, od západu vyvýšeniny Laz a Diel a od juhu Ravný diel. Prístupná je po odbočení z hlavnej cesty, ktorá spája Ružomberok s Banskou Bystricou. pokračovanie článku
Je niečo po pol šiestej a vonku 10 stupňov. Pripomínam, že je augustové ráno a sedím pred chatou na Zelenom plese. Slnečné lúče prebleskujú pomedzi štíty, vyzerá to na ďalší krásny letný deň.
Vidím na Paľovi, že zvažuje zmenu trasy, čomu sa vôbec, ale vôbec nebránim. Ale pri raňajkách si k nám sadá chatárka Kaja a pýta sa, kam máme namierené. Keď jej Paľo vraví, že pôvodne sme chceli na Baranie sedlo, ale po včerajšom zážitku so mnou zvažuje dáku inú alternatívu, Kaja sa zasmeje a vraví: „ale čo si Zuzi, to je ľahké, tam aj ja bežne chodím, dokonca v zime, nič ťažké tam naozaj nie je". Uverila som. Pri pohľade na jej dobrácku rozosmiatu tvár zmizli všetky moje strachy a obavy a pôvodná trasa sa stala našou métou. pokračovanie článku
Keďže sú tie Vianoce a konečne mám chvíľku času, postupne sa prinavrátim do čias nedávno minulých a porozprávam Vám niečo o svojich letných výletoch, na opis ktorých som doteraz nemala čas. pokračovanie článku
Tiež patríte medzi snílkov, ktorí majú predstavu Vianoc spojenú s modrou slnečnou oblohou, bielym snehom, drevenými domcami a plotmi so snehovými čiapkami? S prechádzkou po vŕzgajúcom snehu, ktorý sa blyští čerstvo napadanými vločkami a Vaša tvár je mrazom vyštípaná a líca sa Vám červenajú ako jabĺčka? pokračovanie článku
Keď predpoveď počasia udávala na nedeľu slnečné, jasné aj keď mrznúce počasie nebolo nám treba viac. Pri venčení Baka na pobreží Liptovskej Mary mi padol pohľad na jeden z troch najkrajších kopcov Slovenska. Jeho zasnežený vrchol priťahoval naše pohľady a tak som navrhla nedeľný výlet práve naň. Poznám Paľa, nie je treba dlhé presviedčanie, moje túry sú pre neho „prechádzky po horských lúkach" a každý strmší kopec je už vopred odsúhlasený. pokračovanie článku
Zobúdzam sa do rovnakého, ba ešte viac primrznutého rána ako včera. Stromy a polia sú inverzným snehom akoby pomaľované. Sem tam sa zo šedej oblohy vynára slnečný lúč, ktorý vzápätí mizne. Zdá sa, že o nejakú tú hodinku sa psota stratí a bude pekný slnečný deň. Nevidíme ale hory, čo nás trošku znepokojuje. Pre dnešok máme totiž vybratú „rýchlovku" - výstup na Sinú /1.560 m n.m./. Mojimi spoločníkmi sú rovnako ako včera - Paľo /človek/ a Bak /pes/. Opäť ide o trasu, o ktorej nemám ani páru. A veľmi sa na ňu teším. pokračovanie článku
Na úvod mám pre Vás malú súťažnú otázku - viete čo je inverzia? Tí, ktorí viete, nasledujúci odsek čítať nemusíte, tí ktorí tušíte alebo neviete, tu je stručná odpoveď. Vo všeobecnosti inverzia znamená obrat, resp. zvrat v rozložení napr. meteorologického prvku v priestore. Z bioklimatického hľadiska je veľmi dôležitá teplotná inverzia. Normálne teplota vzduchu so stúpajúcou výškou klesá, ale pri inverzii je to naopak. Teplota s výškou neklesá, ale stúpa od aktívneho povrchu /zemského/ do výšky hladiny inverzie, ktorá môže byť podľa mohutnosti inverzie v rôznych nadmorských výškach. pokračovanie článku
Naša prvá zastávka hneď po prílete do národného parku Masai Mara bola pri rieke, cez ktorú prechádzajú stáda pakoňov a zebier. Zvieratá putujú za vodou a musia čeliť nebezpečenstvu útokov zo všetkých strán. Z vody na ne striehnu krokodíli, zo súše levy, leopardy a ostatné dravce. pokračovanie článku
Mojou prvou knihou o Afrike bola už dávno čítaná Škvrnitá sfinga od Joy Adamson /určite Vám je známa jej kniha o levici Else/. Opisovala v nej svoju snahu o návrat gepardej samice Pippy, ktorú dostala do opatery vo veku 7 mesiacov, do voľnej prírody. A keďže kniha bola plná fotografií, tešila som sa na podobné stretnutia s týmito škvrnitými elegánmi. pokračovanie článku
Mojim hlavným africkým fotocieľom bolo nafotiť mačkovité šelmy - najmä levy, gepardy a leopardy. Kráľ zvierat bol z mojej trojky najčastejším objektom. V počítači mi leží množstvo fotiek, ktoré sú pre mňa spomienkovo zaujímavé, ale pre nezainteresovaného diváka už pomenej. pokračovanie článku
Slony sú pre mňa fascinujúce stvorenia. Pripomínajú mi svojim rodinným cítením naše ľudské spoločenstvo. Majú výbornú pamäť a podľa všetkého prežívajú pri strate niektorého člena svojho stáda podobné emócie ako my. pokračovanie článku
Ahojte, som opäť doma a snažím sa spamätať z afrického sveta a preorientovať sa do toho sveta nášho. Tentokrát nebudem písať cestopis, tentokrát budem pridávať fotopríbehy, ako ich píše príroda sama. Bolo mi dopriate vidieť zvieratá v ich prirodzenom prostredí a pri prirodzených reakciách - mimochodom na nerozoznanie od tých ľudských. pokračovanie článku
Zrána som sa potešila slnečnému počasiu, ale ako to už v poslednom čase býva víkendovým zvykom, o malú chvíľku sa obloha zocelila a zdá sa, že do konca dňa z tejto farby nepoľaví. Škoda, šla som fotiť levanduľu a mám tak akurát chuť na čiernobiele fotky. pokračovanie článku
Milujete obálky? Ja áno. V schránke, vo dverách, či na pracovnom stole – všade pre mňa znamenajú napätie a prekvapenie. Čo v nich nájdem? Kto mi píše? Čo nové sa dozviem? pokračovanie článku
Nie, nebojte sa, nejdem vás lákať na zvodné krivky spanilej devy menom Katarína, chcem Vám len predstaviť nádherné miesto neďaleko Trnavy, vhodné na rodinný výlet, či prechádzku s priateľmi. pokračovanie článku
Keď mi ešte na jeseň v mailovej schránke „pristála“ pošta s ponukou TK JAMP-u na túru s názvom „Pavlovské vrchy … a pivnice“, môj nos ihneď zacítil vôňu viníc, zrelého hrozna a hlavne dobrého moravského vína. A keďže s „Jampákmi“ je na každej akcii kopec srandy, neváhala som ani minútu a odoslala ihneď prihlášku. pokračovanie článku
Hrabem sa v archíve a nachádzam ešte kopec vecí, ktoré som chcela a z časového dôvodu nestihla dať na blog. Tu je jeden z tipov na výlet do Krkonôš. pokračovanie článku
Začalo sa to celkom nenápadne. V jedno zimné sobotné ráno som si z kvetinárstva priniesla domov Orchideu. Ako to však v zime býva zvykom, vonku bolo mrazivo a sychravo. Orchidea sa začala triasť a kýchať, až z nej opadli všetky všetulinky kvety. pokračovanie článku
Na záver celej série Vám ponúkam, ako inak - moje nepálske lásky - deťúrence. Keďže mám obdobie čiernobielej fotografie, ich fotky som prerobila na túto verziu a dúfam, že sa Vám budú ako rozlúčka s Nepálom /nebojte nie navždy, iba na nejaký čas/ páčiť. pokračovanie článku
Po príjemnom zdriemnutí, raňajkách a zbalení si vecí, stretávame sa všetci pred hotelom a nastupujeme do taxíka, ktorý nás vezie späť do Kathmandu. Máme pred sebou posledný deň. pokračovanie článku
Z úcty k horám a najmä k horolezcom typu Mallory, Hillary, Norgay, Messner, Hall, Fischer, Kukuczka, Bukrejev, Psotka a mnohím iním, chcem sa týmto verejne ospravedlniť za mylnú informáciu v článku pre HN o mojom treku pod Everest. Nedostala som ho na prečítanie pred tlačou, inak by sa nebolo stalo, že namiesto spojenia "ku streche sveta" bolo použité "na strechu sveta", čo mení celú podstatu výletu. Nikdy som horolezcom nebola a nebudem, som obyčajný treker. A tých, ktorí sa na strechu sveta vydávajú, obdivujem a prajem im veľa zdaru! Ešte raz - prepáčte!
Pri odlete z Lukly máme oveľa viac šťastia ako cestou sem. Sme hneď druhé lietadlo, ktoré ráno o 06.30h dostáva povolenie k odletu a odliepa svoj letecký čumák od zeme. Neskôr sa dozvedáme, že lety po nás boli z dôvodu vetra zrušené. Pol hodinu sa teda húpeme v náručí hôr, ktoré však pre opar nevidíme, z výšky teda sledujeme aspoň rôzne odtiene nepálskej hliny, až pristávame opäť v Kathmandu. pokračovanie článku
"Jediný spôsob ako obstáť v skúške, je skúšku podstúpiť. Inak to nejde." Náčelník Majestátna Čierna Labuť (z knihy Marlo Morgan Posolstvo od protinožcov)
zuzana.minarovicovalive.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
