Úvodné metre vedú cez centrum mestečka Saas Fee, kde ma zakaždým čaká nejaké prekvapenie. V dnešné ráno sú ním dvaja drevení panáci sediaci na parapete okna jedného z domčekov hneď vedľa chodníka, ktorí akoby nás vyprevádzali na cestu.
Chodník vedie lesom striedajúcim sa s rododendrovníkovými pláňami. Odrazu sa pred nami zjavuje kostra akéhosi tvora. Nevieme, či ide o obeť nehody alebo pytliactva. V každom prípade z tohto miesta rýchlo odchádzame.
Kúsok vyššie je oveľa optimistickejší pohľad na flóru alpskej krajiny - tu ľalia, tu nezábudka, tam zas rozkvitnutý, cyklámenovo sfarbený kvet rododendronu.
Po asi tak hodine prichádzame k horskému domčeku, zastrešenému miestnou kamennou škridľou. A tesne v jeho blízkosti, vidím prvého svišťa. Je však ďaleko a kým sa k nemu priblížim, mizne v nore pod kameňom.
Ani sa nenazdáme a sme v polovici cesty - na stanici Spielboden je možnosť občerstvenia v miestnej horskej reštaurácii. Hneď vedľa vidíme psích turistov, priviazaných k zábradliu, sledujúcich svoju rodinu, hrajúcu sa na detskom ihrisku priamo za budovou reštaurácie. Kvília a skučia, až to trhá uši.
Je zvláštne porovnať naše spotené tváre s tvárami vysmiatych kvázituristov, ktorí v pohodlí kabínky dosahujú rovnakú nadmorskú výšku ako my, akurát oveľa rýchlejsie a drahšie.
Začína nám byť zima a tak sa poberáme ďalej, smerom k ľadovcu Feegletscher. Pohľad na neho takto zblízka stojí za všetku námahu. Keď k tomu prirátame zvuk padajúcich lavín z končiarov týčiacich sa nad ním, len ťažko uveriť, že nie sme vo filmovom trikovom štúdiu.
Po krátkom lezeckom úseku sa strmo štveráme k budove lanovky Langfluh, ledva lapajúc po dychu. Kráčame v ľadovom topiacom sa snehu a máme toho už pre dnešok dosť. Celá trasa, ktorú sme prešli, slúži v zime ako lyžiarska trať - nič však pre lyžiarov začiatočníkov ako som ja. Pár príliš tesných úsekov, kde by som s veľkou pravdepodobnosťou nezvládla zákruty, by určite znamenalo predčasný koniec mojej lyžiarskej „kariéry".
Je zvláštne stáť vysoko nad mestečkom, z ktorého sme vyšli len pár hodín dozadu a vidieť „tiecť" ľadovec priamo naň. Ak by sa kus ľadovca utrhol, znamenalo by to skazu priamo v hlavnej turistickej zóne.
Zaháňam katastrofické myšlienky a obraciam svoju pozornosť na jednu z dvoch lyžiarskych letných tratí, ktorá sa práve chystá na svoje spustenie.
Po príjemnom občerstvení, kedy si pochutnávame na kadečom priamo pod vysokohorskou chatou Mischabelhutte - domovskou stanicou horolezcov smerujúcich na Nadelhorn (4.327 m n.m.), Lenzpitze (4.294 m n.m.), či Dom (4.479 m n.m.), vstávame a vydávame sa na cestu späť.
O svojom najväčšom zážitku tohto dňa som už písala v článku „Ako Zuza svište fotila", takže pripájam len malú pripomienku v podobe svištieho portrétu.
Záver túry patrí osvieženiu v ľadovej, pramenitej vode vedľa horskej chaty tesne nad Saas Fee.
