Cesta ku streche sveta - 3. časť

Autor: zuzana minarovičová | 22.4.2011 o 9:05 | (upravené 22.4.2011 o 9:12) Karma článku: 9,75 | Prečítané:  2048x

Ako sa vraví - do tretice všetko dobré. Trojka je v mojom živote mimoriadne dôležité číslo a tak sa spolieham, že dnes s ňou zaženieme všetku smolu a konečne vstúpime na územie Yettiho.

Všetky prosby do nebies sú vyslyšané, ráno ako z katalógu, letiskový virvar za nami, nestíhame ani raňajky, náš let je hneď druhý v poradí. Je 06.45 a my sedíme v lietadle, motory naštarované, adrenalín v krvi a hups ... odliepame sa od zeme, vznášame k oblakom a zrazu máme mesto pod sebou ako na dlani. Letíme ponad nepálsku "vysočinu" a kde tu nás rozhojdá. Čím sme bližšie k Himalájam, tým nás hojdá častejšie a najmä výraznejšie. Ešte že sme nestihli tie raňajky. Po pol hodinke sa stáčame  prudko doprava a pred nami sa ukazuje pristávacia dráha taká krátka a šikmá, že sa mi nechce veriť, že sa na ňu s naším chrústom (rozumej lietadlo) trafíme. Tak toto je teda ten zázrak, vykresľovaný ako najnebezpečnejšie letisko sveta. Čuduj sa svete, nakoniec to ani nebolelo. Šups a sme na zemi a už  nás vyháňajú z aeroplánu. Rýchlo, rýchlo, premávka je tu ako na Karlovom moste. Len čo lietadlo pristane, hneď aj naberá pasažierov na spiatočnú cestu a my len sledujeme, ktorá z leteckých spoločností je práve na príjme. Hneď ako vystúpim, ľaľa - od radosti zaujúkam. Prvý zasnežený kopec sa pozerá priamo na mňa.

Nepal2011-9684.jpg

Nelením a utekám na koniec letiska, čo je asi tak 50m. A s láskou sa zdravím s končiarom, ktorého meno neviem nájsť na mape.

Nepal2011-9686.jpg

Balím fototechniku a utekám za ostatnými. Medzitým naše batohy miznú na chrbtoch dvoch neznámych nosičov. Azaya mi vraví: "Nevolaj ich "porters" ale "supporters"". Takže už aj sem - do Nepálu - dorazila vlna premenovávania bežných pracovných postov na posty nebežné ako clean manager, back-office manager a teda šerpa - nosič už nie je len mojim nosičom, ale sa stáva mojim podporovateľom. Beriem na vedomie.

Nepal2011-9691.jpg

Prvý čaj si dávame v hoteli, ktorý sa nachádza asi tak 100 metrov nad letiskom, hotel v ktorom strávime našu snáď jedinú noc tesne pred návratom. Zoznamujeme sa s našimi pomocníkmi (predsa len ich budem volať nosiči), jeden z nich je veľmi fotogenický. Hneď ako zblízka vidím jeho tvár, prebehne mi hlavou:"hmmm, toho musím nafotiť".

Nepal2011-9694.jpg

Cvakám klasický záznamový záber na pristávaciu a zároveň štartovaciu dráhu, práve tam pristáva vrtuľník. Na malé vysvetlenie - v prípade, že by lietadlo nestihlo odbočiť pozdĺž žltej čiary a namierilo by si to priamo smerom k 24, zle nedobre by bolo s posádkou. Stojím totiž na kamennom múre, ktorý by sa stal posledným dotykovým bodom pre všetkých. Ak sa Vám zdá táto fotka krivá, verte že nie . Skontrolujte stožiare vpravo, podľa nich som zarovnávala. Dráha je naozaj taká krivá.

Nepal2011-9701.jpg

A máme tu - KONEČNE - začiatok treku. Prechádzame luklianskou hlavnou triedou, obchádzame prvú stúpu s pozostatkami lámov a nevieme, čo nás čaká. Na dnes máme pred sebou len krátku a nenáročnú trasu, môžeme si vychutnať počasie. Zatiaľ je príjemne chladivo, ale vyzerá to na postupné zvliekanie sa z vrstiev.

Nepal2011-9704.jpg

Sledujeme naposledy odlet lietadla a končíme s hukotom motorov a realitou materiálneho sveta. Je na čase prepnúť na horský režim, zhlboka dýchať, dodržiavať pitný režim a tešiť sa z tu a teraz momentov. Pre mňa čas, kedy vypínam plány a nechávam sa unášať časom.

Nepal2011-9707.jpg

Pod nami sa rozprestierajú dedinky v hlbokých údoliach.

Nepal2011-9711.jpg

Jar prišla aj do tohto vysokohorského kraja. Zelenajú sa políčka, kvitnú stromy.

Nepal2011-9713.jpg

Popri ceste sa lilavejú tisíce himalájskych, mnou nazvaných, prvosienok.

Nepal2011-9721.jpg

Cesta nás vedie priamo k horám, obchádzame domce, domčeky a domčúriky.

Nepal2011-9722.jpg

Kvetov je naozaj neúrekom, najdšej by som si k nim ľahla a trochu s nimi pokonverzovala. Lákajú ma však aj ďalšie miesta a tak trielim za chalanmi.

Nepal2011-9723.jpg

Pred každou dedinkou sa nachádzajú stienky MANI, v ktorých sú vložené modlitebné dosky s Ohm, mani padme hum. A na konci stienky je veľký motlitebný mlyn. Nie všade, ale vo väčších dedinách skoro vždy.

Nepal2011-9725.jpg

Rozmýšľam nad tým, koľko úsilia a času muselo stáť autorov vyrytie a namaľovanie nespočetného množstva motlitieb. Pre niekoho by sa to mohlo zdať zbytočné mrhanie energiou, mne príde úžasné, že sú tu ľudia takí spätí so svojou vierou.

Nepal2011-9728.jpg

Stretávame dedinčanov. Niektorí sušia drevo, iní perú, alebo si umývajú vlasy. Veľa z nich len tak sedí a pokojne pozoruje svoje okolie. Namiesto motlitebných vlajok nad nimi vo vetre vejú vlajky šatstva. Vetru je to jedno, kolíše ich svojou jemnou melódiou.

Nepal2011-9732.jpg

Najkrajšie na Nepále sú deti. Aj keď som tentokrát nefotila ako v predchádzajúcom treku, tváre ma priam nútili namieriť objektív. Pri pohľade na ich veselé oči som sa smiala, pri pohľade na farbu ich sčervenelých rúk ma miestami mrazilo.

Nepal2011-9738.jpg

Z času na čas dvíham oči k horám, pásmo lesa krásne vyvažuje studenú krásu skál.

Nepal2011-9740.jpg

A keď sa otáčam, zdá sa mi priam neuveriteľné, že v tejto horskej atmosfére vidím rozkvitnuté čerešne, či marhule.

Nepal2011-9741.jpg

Cesta vedie hore, dole ... čo zostúpime, to musíme opäť vystúpať. A popritom si začínam pohmkávať už aj ja ich obľúbenú mantru. Možno dôvod, prečo ich je po ceste zviditeľnených také množstvo.

Nepal2011-9742.jpg

Pri fotení mám skoro stále nejakú zmenu, tu deťúrence, tam kopec a opäť motlitebné kamene. Stále dookola a predsa zakaždým iná tvár, iný tvar, iná farba.

Nepal2011-9758.jpg

 

Nepal2011-9771.jpg

Nepal2011-9776.jpg

Nepal2011-9777.jpg

Nepal2011-9784.jpg

Pomaličky sa dostávame k záveru našej dennej trasy, sme kúsok od dediny Phakding, kde máme náš prvý nocľah v horách. Podľa mapy sme zišli z výšky 2.840m do výšky 2.610m. Nemám však pocit, žeby som si nezatrénovala.

Nepal2011-9789.jpg

Už vidíme prvé domčeky, so zvedavosťou na nás hľadia prvé tváre.

Nepal2011-9794.jpg

Nepal2011-9799.jpg

Nepal2011-9811.jpg

Vchádzame do uličiek a stávame sa súčasťou ich atmosféry.

Nepal2011-9812.jpg

Nepal2011-9816.jpg

Po ubytovaní sa a zjedení obeda, vydávame sa na prieskum za dedinu.

Nepal2011-9821.jpg

Prechádzame mostom do turistického - po novom - rezortu, ale nič zvláštne tu nenachádzame. A tak sa vraciame späť, ideme si dať čaj do miestnej čajovne.

Nepal2011-9831.jpg

Kým však môžeme prejsť mostom, musíme dať prednosť iným "turistom". Jačie rohy nemusia byť zrovna najpríjemnejším škrabadlom našich tiel. Platí pravidlo - "jakom sa vyhýbajte, na moste čakajte a na turistickom chodníku sa zdržujte na strane, kde je stena. Ak sa totiž jak otočí, odchýli z cesty a vy stojíte na strane, kde je zráz, máte veľkú šancu zažiť pád z výšky". Túto Azayovu inštrukciu sa snažíme dodržiavať naozaj zodpovedne.

Nepal2011-9834.jpg

Nepal2011-9836.jpg

A kým čakáme na uvoľnenie mosta, hľa - môj fotoobjekt, nosič, sedí len tak podaromnici a tvári sa ako naozajstný model. Lenže má smolu. Už som ho videla sa smiať a tak sa na neho škerím, aby pochopil, že chcem aj jeho úsmev. Je chápavý, napriek tomu, že po anglicky z neho nedostanem žiadne slovo. Na všetko mi prikyvuje, hoci mi vôbec nerozumie. Milé ale nepraktické :-).

Nepal2011-9837.jpg

Nepal2011-9842.jpg

Deň sa pomaly chýli ku koncu, začína pofukovať studený vietor a tak je čas vrátiť sa späť, vypiť teplý čaj, objednať večernú polievku a zaľahnúť. Zajtra nás čaká náročný deň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?