Cesta ku streche sveta - 9. časť

Autor: zuzana minarovičová | 28.4.2011 o 12:16 | (upravené 28.4.2011 o 13:12) Karma článku: 9,01 | Prečítané:  1703x

Nedeľné ráno ... spíme do 08.00. Chcem otvoriť oči, nejde to. Viečka mám ťažké, volám na Tomáša: "pozri sa prosím na mňa a povedz čo vidíš." A ako odpoveď počujem: "no nazdar!". Vyskakujem z postele a trielim na chodbu k zrkadlu. A tam na mňa hľadí monštrum. Nikdy som nevidela tak opuchnuté horné viečka, ako v to ráno. Pomyslela som si, že po návrate ma isto čaká plastika, lebo tá natiahnutá koža sa nemôže vrátiť do pôvodného stavu. Oplachujem si oči ľadovou himalájskou vodou a dúfam v zázrak. Ten sa však nekoná. Po návrate do izby sa na mňa Tomáš usmeje a priateľsky ma podporí: "to bude dobré, uvidíš". A v takejto družnej nálade sa prezliekame a ideme na raňajky. Po raňajkách mám pocit, že viečka čo to povolili a tu zrazu vidím akýsi hrb na dolnej strane oka. Celý opuch sa začal presúvať zhora nadol v súlade s naším horským zostupom. Začnem sa smiať a kašlem na svoj výzor. Nech si ma všetci užijú v prirodzenej kráse.

Naša akčná dvojka uzatvára dohodu. Dávame si deň úplného voľna na zotavenie. Tomášovi je fajn, mne v podstate tiež a tak si ideme vychutnať Namche Bazaar s jeho obchodíkmi, kaviarňou a koláčmi. Internetujeme domov a podávame správy rodine a kamarátom. Je šedivý deň, trochu ponurá zimná nálada, teplota klesla na bod mrazu a zdá sa, že vonku je teplejšie ako na izbe. V miestnych zmenárňach zháňame pre Tomáša bankovky rôznych krajín do jeho zbierky.

Nepal2011-0407.jpg

Nepal2011-0408.jpg

Obchádzame miestnu stúpu, sledujeme okolie a len tak z nohy na nohu sa motáme a fotíme.

Nepal2011-0409.jpg

Nepal2011-0410.jpg

Nepal2011-0411.jpg

Nepal2011-0415.jpg

Za ten čas, čo sme boli vyššie, rododendróny vyhnali puky kvetov. Stromy sa začínajú podobať na červeno-cyklámenové alegorické koše.

Nepal2011-0418.jpg

Nepal2011-0419.jpg

Nepal2011-0420.jpg

Nepal2011-0421.jpg

Po doobednej prechádzke zaliezame na izbu, kde sa hráme rôzne verzie hry Meno, mesto, zviera, vec. Keď nás to prestáva baviť, skúšame slovné hračky a nakoniec končíme pri kartách a kockách. A po dobrom obede, kedy ochutnávam čarovné švajčiarske zapekané zemiaky s jačím syrom a zostávam ešte niekoľko krát verná tejto delikatese, zaliezame do spacákov a zdriemneme si. Tomáš ide opäť do Internet caffé a ja dávam na seba ďalšiu vrstvu mikín a nakoniec páperku.

Ďalšie ráno prebieha veľmi podobne, rovnaké oči, rovnaká studená voda a rovnaký zjav. Vonku sneží a aby sme sa zahriali a trochu sa aj unavili, rozhodujeme sa pre výlet do Thame. Keďže husto sneží nechávam fototechniku na izbe. Výlet to bol veľmi príjemný, pripomínajúci prechádzku v tatranskom lese nielen chodníkom ale aj vôňou.

Tretie ráno sa nesie v podobnom duchu, ibaže mi už tečie aj krv z nosa a začínajú mi praskať cievky. Radostne naladená zo svojho stavu, vyskakujem z hotela a za pekného, teplého, slnečného počasia stúpame okolo miestneho kláštora do Kumjungu. Máme so sebou nabalené perá, ceruzky, voskovky, chceme ich nechať deťom v Hillaryho škole.

Nepal2011-0424.jpg

Nepal2011-0425.jpg

 

Nepal2011-0427.jpg

untitled-0429.jpg

Nepal2011-0430.jpg

Tesne nad Namche, pri mláke z roztopeného snehu, sledujeme desiatky krkavcov, kúpajúcich sa v týchto prírodných kúpeľoch. Po kúpeli vzlietnu na strom a odtiaľ sledujú, čo nového v dedine.

untitled-0432.jpg

untitled-0433.jpg

Chvíľku vyhutávam, že by nebolo od veci začleniť sa do tejto vtáčej komunity. S úsmevom pokračujem ďalej, snažiac sa kdesi v kopci nado mnou nájsť farbu Tomášovej bundy.

untitled-0435.jpg

Sme opäť na letisku Syanboche, tentokrát z opačnej strany.

untitled-0439.jpg

Na začiatku štartovacej a zároveň pristávacej dráhy stojí kôň. V jeho blízkosti sedia muži s batohmi a šerpovia niečo medzi sebou vykrikujú. V tom sa ozýva hukot a rachot a hľa, priamo pred nami pristávajú dva vrtuľníky.

untitled-0442.jpg

Jeden biely a druhý červený.

untitled-0443.jpg

Pokračujeme ďalej, prechádzame cez letisko. Najprv sa v tom snehu netrafíme na správny chodník vedúci k výhľadu na Everest, druhý pokus je však úspešný. Spoločne s japonskou výpravou turistov, ktorá fotí a kameruje naozaj všetko, stúpame až k ubytovni pre šerpov.

untitled-0444.jpg

untitled-0445.jpg

Hneď za ňou ma zaujala kombinácia bielomodrého pozadia a výrazne červeného popredia. Jednou z najobľúbenejších trekerských farieb je jednoznačne červená.

untitled-0446.jpg

Napriek tomu, že sme už minule na tomto mieste nacvakali kopec fotiek, dnešná atmosféra je opäť iná. Pribudlo pocukrovaného snehu a ubudlo krásnych hnedastých odtieňov. A z jarnej krajinky je hneď krajinka zimná.

untitled-0453.jpg

Lhoce a Everest nevidno, skrývajú sa v ťažkých mrakoch.

untitled-0455.jpg

A opäť rachot - červený vrtuľník mieri priamo na nás.

untitled-0461.jpg

Obchádza nás a následne sa chystá k pristátiu tesne pred hotelovým komplexom a výhliadkov na Everest.

untitled-0468.jpg

Tak ako sa vrtuľník zdá obrovský, keď letí tesne popri nás, tak sa na pozadí hôr javí ako malá bodka.

untitled-0470.jpg

Ten rachot na chvíľku preberá aj osemtisícovky, ich vrcholky akoby chceli nahliadnuť, kto ich to v ich kľude vyrušuje.

untitled-0473.jpg

untitled-0479.jpg

Iba Ama Dablam sa prizerá s kľudom a pokojom, odhaľujúc svoju krásu bez okolkov. Ako každá správna Matka.

untitled-0480.jpg

Smerujeme k hotelu, od ktorého by podľa mapy mala viesť cesta do Kunjungu. Sneh sa v teplom slnku topí a tak je všade more blata. Začínam sa podobať svojmu čínskemu znameniu - zababraná som ako riadna SVIŇA.

untitled-0486.jpg

untitled-0487.jpg

untitled-0489.jpg

Napriek tomu, že na fotkách sa zdá príjemné zimno-jarné počasie, z času na čas zaduje poriadne studený vietor. A presne v takom vetre stojím a čakám, kým helikoptéra vzlietne a odletí smerom k Namche. Prsty mi od chladu drevenejú, chcem nafotiť priebeh štartu a let prístroja s horami v pozadí. Pripravená čakám asi 15 minút, všetky nastavenia skontrolované ... konečne sa helikoptéra zdvíha, aby mi vzápätí úplne zmizla z dohľadu. Krásne som sa obabrala, namiesto nahor si to prístroj šinie dolinou, mne z dohľadu. Vďakáááááá.

untitled-0492.jpg

Konečne sa dostávame na miesto, kde sme ešte neboli. Zostupová cesta do Kumjungu vyzerá romanticky, otvára sa nám výhľad do celého údolia pozdĺž Ama Dablam.

untitled-0493.jpg

untitled-0496.jpg

Kumjung už máme na dosah. Počasie za nami je krásne slnečné, pred nami nádherne zamračené. Aj takéto paradoxy sú výsadou hôr. Len dúfam, že tá šedá stena vydrží staticky na svojom mieste a nám bude zohrievať chrbáty ešte nejeden slnečný papršlek.

untitled-0497.jpg

Pred sebou máme naozaj krásny kus sveta. K tomu tichý šelest vetra a ostrý čerstvý vzduch, mračná zdôrazňujúce pominuteľnosť chvíle - to všetko mi hladká moju malú ranku na srdci. "Aj tu to stojí za to". A tieň ľútosti dodáva - "hoci chalani tam hore možno majú ešte krajšie výhľady". "Stopni sa moja milá" - to dohovára moje múdre JA môjmu malému detskému JA. A dohoda je uzavretá.

untitled-0498.jpg

untitled-0499.jpg

untitled-0500.jpg

Vychutnávam si každý meter tejto túry, to ticho, svetlo, žiadni ľudia - jednoducho raj na zemi.

untitled-0501.jpg

untitled-0505.jpg

untitled-0508.jpg

untitled-0516.jpg

Schádzame do dediny Kumjung. Náš hlavný objekt je škola. Musíme však prejsť na opačný koniec, kde nám miestny ujo ľúbozvučnou angličtinou ukazuje smer, kadiaľ máme ísť. Som prekvapená, takú peknú angličtinu som od neho naozaj nečakala. Chvíľku rozmýšľam, či patrí k miestnym učiteľom, ale je obkolesený celou kopou ľudí, svoju otázku preto nechávam nepoloženú a teda nezodpovedanú.

untitled-0518.jpg

untitled-0519.jpg

Čo mám na horských dedinách naozaj rada je, že napriek chudobe, ich domčeky, v akomkoľvek stave, stále hýria výraznými farbami. Takže aj ten najošarpanejší dom pôsobí tak trochu rozprávkovo.

untitled-0520.jpg

A sme v cieli. Stojíme pred vstupom do jednej z najznámejších škôl sveta. Nie kvôli ratingu poskytovaného vzdelania, skôr kvôli jej zakladateľovi. Ako poctu a vďaku nepálskym šerpom Sir Edmund Hillary - prvý pokoriteľ Everestu v 1953 roku - zakladá a stavia pre deti nosičov túto školu.

untitled-0522.jpg

Na jeho pamiatku je uprostred areálu umiestnená jeho busta - obkolesená učebňou informatiky, geografie, či umenia. Na každej z nich je uvedený sponzor, ktorý financuje jej prevádzku - poväčšinou ide o horolezeckú, či horskú spoločnosť z rôznych kútov sveta. Vstupujeme do riaditeľskej miestnosti, zoznamujeme sa s učiteľom histórie a umenia a aj samotným riaditeľom a vyberáme svoje dary. Pekne sa nám poďakujú, vzájomne si zaželáme všetko dobré a veľa šťastia.

untitled-0526.jpg

Medzitým slnko mizne a tak nám nezostáva nič iné, len sa po šálke čaju v miestnej čajovni vydať opäť do kopca a vrátiť sa späť do Namche. Tentokrát bez zohrievania solárnymi lúčmi.

untitled-0527.jpg

Spiatočná cesta vedie nekonečným počtom schodov. Pol hodinu stúpame točitými serpentínami, z času na čas stretávajúc miestnych. Táto cesta rozhodne nepatrí k tým komerčným. Na vrchole, v hmle a chlade, na nás čaká mini-chorten. Pociťujeme tu zvláštnu mystickú náladu, hodíme si svoje vlastné motlitbičky ticho sami pre seba a rozbahneným chodníkom sa sunieme smerom k Namche. Netušíme, kde vyjdeme, v tej hmle je ťažko rozoznať okolie.

untitled-0531.jpg

Na okraji letiska sa na chvíľku rozostúpia oblaky a my zisťujeme, že stojíme priamo nad Namche. Opäť nový pohľad a to sme si mysleli, že Namche nás už nemôže ničím prekvapiť.

Nasledujúce ráno chceme vstať o 04.30, aby sme si šli ešte raz vychutnať túto trasu a nafotiť ranné svitanie. V noci ma však chytá strašná bolesť v hrdle, zimnica a slabosť. Som zabalená v spacáku a na hlave mám nepretržite už niekoľko dní čiapku. Korienky vlasov ma bolia, mám pocit, že keď dám čiapku dole, bude to aj s vlasmi. A tak Tomáš vstáva ráno sám a užije si svoj súkromný východ slnka, ja zostávam 3 dni nevládne v posteli. Z každej Tomášovej vychádzky dostávam nejaký liečebný "podarúnok" v podobe zázvora, papierových kapesníkov čínskej výroby, či miestnych jabĺk. Mám pocit, že zázvorový čaj, ktorého pijem hektolitre, nebudem chcieť po návrate domov poriadne dlhý čas vidieť.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?