Kde bolo, tam bolo – pri Zelenom plese …

Autor: zuzana minarovičová | 26.12.2011 o 10:31 | (upravené 26.12.2011 o 10:49) Karma článku: 13,70 | Prečítané:  2533x

Keďže sú tie Vianoce a konečne mám chvíľku času, postupne sa prinavrátim do čias nedávno minulých a porozprávam Vám niečo o svojich letných výletoch, na opis ktorých som doteraz nemala čas.

V jedno letné augustové ráno sme sa s Paľom vybrali na pravý tatranský ozdravný „prechádzkový" víkend. Moja kondička bola na hranici 0 (myslím že aj mínusové hodnoty by pripadali do úvahy), takže padlo rozhodnutie o malých nenáročných výletoch (tu už dnes dávam poznámku - neverte človeku, čo žije v horách celý svoj život. Čo je pre neho nenáročný výlet, je pre mňa hranica prežitia .-) ). Najprv pôjdeme z Bielej vody na Chatu pri Zelenom plese (známa je aj pod starým menom Brnčalova chata) a neskôr na Jahňací štít. Vrátime sa späť na chatu, prespíme tam a druhý deň prejdeme cez Baranie sedlo na Téryho chatu a späť do Smokovca. Kto by s takým návrhom nesúhlasil, ešte keď k tomu vidíte radostnú, usmievavú a spokojnú tvár navrhovateľa.

Tatry2011-5672.jpg

Cestou k Zelenému plesu na chvíľku zastavujeme pri potoku, ktorý sa volá Zelený. Jeho voda je naozaj verná svojmu menu - krásna, smaragdová. A tak si sadám a hľadím do jej hlbokých zelených očí, mám chuť sa vyzuť a ponoriť nohy do jej ľadového, čistého náručia. Vždy keď som v Tatrách neviem prejsť bez povšimnutia okolo horských riav, ich zvuk, ich vôňa, ich rýchlosť prináša do mojej hlavy pokoj. Je to jedna z najlepsích meditatívnych očíst ľudského bytia akú poznám. Zdôrazňujem, hovorím za seba.

Tatry2011-5665.jpg

Tatry2011-5668.jpg

Tatry2011-5674.jpg

Po dákej hodinke sme na chate plnej ďalších turistov, cyklistov, detí a psov. Je krásny slnečný deň, vyzúvam si topánky a na novopostavenej terase si dávame obed spolu s Bvitamínovým elixírom medovej farby, na vrchole ktorého sa belie krásna biela čiapka. A začínam sa cítiť ako mačka. Slnko mi vyhrieva chrbát, pivo chladí moje útroby, oči sa mi zatvárajú ... . „Ideme" zaznie povel môjho sprievodcu. Úprimne, pri pohľade na kopec, do ktorého sa mám štverať, mi moje vnútro hovorí: „Čo Ti šibe? Nie je Ti tu dobre? Kam sa zase ideš trepať?" Ale na tieto lenivé výlevy jedného z mojich ja som už pravdupovediac zvyknutá. Čím som staršia, tým sa dožaduje čoraz väčšej pozornosti, ale zatiaľ ho viem umlčať. Zatiaľ... .

Tatry2011-5675.jpg

A tak na seba nahadzujem ruksak, priťahujem šnúrky a na krk vešiam foťák. A mierim smerom na hor. Cesta je to strmá, miestami so značne vysokými „schodami". Keď už dychčím ako statný bujak, strmina ustupuje a zbadám príjemne sa zvažujúci chodník. A na ňom, priamo predo mnou, dvojicu pravých tatrancov pozerajúcich na mňa s rovnakým prekvapením ako ja na nich. Skladám foťák a rýchlo, kým sme všetci v šoku, cvakám. Pohyb a zvuk ich nakoniec odplašia, ale v mojej zbierke je nový zvierací druh - kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica).

Tatry2011-5686.jpg

Tatry2011-5689.jpg

Tatry2011-5693.jpg

Pokračujeme ďalej, ja celá tešivá, poskakujem od radosti z nového zážitku a tu zrazu ďalšie kamzíky. Vyzerá to ako miestna ZOO, kamzíky sú nainštalované v pravidelných intervaloch, otázkou zostáva, kto je návštevník a kto vystavený exemplár .-).

Tatry2011-5694.jpg

Tatry2011-5695.jpg

Tatry2011-5696.jpg

Chodník sa opäť zdvíha a tu zrazu, kde sa vzala, tu sa vzala - reťaz. A keďže nie som vo fyzickej pohode, stiahne mi hrdlo a nesmelo vyslovujem otázku:"tu sú reťaze? To asi nie je až taká nenáročná prechádzka." Paľo sa na mňa prekvapene pozrie so slovami:" čo si, veď to nič nie je". A tak s trasúcimi sa rukami a nohami idem pár metrov po reťaziach a v tom, ťapucha, obzriem sa za seba a zbadám, čo budem musieť zliezť. A chytí ma moja povestná panika. „Musím ísť späť, toto nezvládnem, na toto nemám". Našťastie má Paľo pochopenie, otáča to spolu so mnou, s malou poznámkou:"sme kúsok od vrchola". Ale ja som zaťatá, deriem sa späť a sadám si na kameň, po lícach mi tečú slzy a som zo seba nešťastná. Rok čo rok sa snažím prekonať svoj panický strach z lezenia po skalách (keď poviem lezenie, mám na mysli štvornožkové plazenie sa). Každý rok sa o niečo posuniem a o ďalší rok sa všetko opakuje nanovo. Ani obraz, ani zvuk - len panika.

Tatry2011-5698.jpg

Tatry2011-5701.jpg

Paľo pri mne v tichosti sedí, čaká kým sa doklepem a potom s kľudným hlasom povie: „veď sa nič nedeje, vrátime sa na chatu a zajtra pôjdeme na Téryho chatu." Teraz však už pochybujem o jednoduchosti trasy a tak začínam vyzvedať: „a naozaj to zvládnem? Nie je tam nič zapeklité?" „No, sú tam reťaze ale nič ťažké, na nič strastiplné si naozaj nespomínam". Kiežby mal pravdu.

Tatry2011-5705.jpg

Tatry2011-5708.jpg

Tatry2011-5714.jpg

Večer trávime pri plese, skúšam nafotiť chatu, ktorá patrí k jedným z najfotogenickejších. A keď sa už stmieva a nám škvŕka v bruchu, balím svoje „nástroje" a šups do tepla ku kráľovskej večeri. Musím povedať, že pán chatár Tomáš sa spolu s pani chatárovou Kajou a celým personálom príkladne starajú o svojich hostí - porcia večere by nasýtila troch. Oblizujeme sa až za ušami a presúvame sa do malého baru na prízemí. Tu Paľo stretáva svojich kamarátov a jeden z nich sa ma pýta: „neboli ste Vy náhodou na jar v Káthmandu?" Prekvapene sa na neho pozriem, tvár mi však nič nehovorí a tak odpovedám: „bola, odkiaľ viete?" Usmeje sa so slovami: „tí chlapci na letisku, čo sa pri Vás pristavili, pamätáte? Zliezali sme Lobuche (pozn. 6.119 m n.m.) ..." Mám pamäť na tváre, ale tu prvýkrát vo svojom živote dostávam na frak, prisahala by som, že som tohto človeka v živote nevidela ... A takýto je malý svet :-).

Tatry2011-5719.jpg

Tatry2011-5721.jpg

Tatry2011-5724.jpg

Tatry2011-5726.jpg

Tatry2011-5729.jpg

Tatry2011-5738.jpg

Tatry2011-5740.jpg

Tatry2011-5743.jpg

http://chataprizelenomplese.sk/

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?