reklama

4 na figu dni, alebo ako som si od pľúc pofrflala .-)

Sedím za kompom, makám na fotkách a sem tam sa vraciam k tohtoročným výletom. Juuuuj a či ma pri jednej spomienke priam na celom tele zamrazí. Taký na figu predĺžený víkend som už dávno nemala. Začalo sa to štvrtkovým poobedím ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

... nasadám do prenajatého mikrobusu značky Mercedes. Človek by čakal, že tento značkový kus mu umožní absolútne pohodlie. Ale kdeže. Šofér, rozumej vedúci výpravy - opäť využívam po dlhšej dobe služby TK JAMP (www.tkjamp.sk) - si sadá za volant, pohne sa a chce pribrzdiť. Dŕŕŕŕŕc, všetci ďalší 4 účastníci letíme vpred. Jeden si narazí hlavu, iný zvýskne, tretí neveriaco pozerá a kladie si v duchu otázku: "snáď to takto nemieni byť až do Tatier?!".

Postupne sa šofér s autom predsa len zosúladí - je mimoriadne inteligentný a po krátkej chvíli chápe, že pri automatickej prevodovke netreba stláčať spojku. Ufff, prelet predným sklom mi chvalabohu viac nehrozí. Z upršaného bratislavského mesta si to diaľnicou trielime do Zamaroviec, kde nakladáme poslednú členku tímu, Veroniku. Všetci sa na ňu tešíme, nosí totiž výborné koláče, ale tentokrát nám "vytiera zrak". Žiaden koláč, žiadna dobrota. Ach jaj, ešteže počasie sa vylepšuje, v Žiline nám svieti slnko ako na Kanároch.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lenže beda, hneď za Žilinou letný raj končí a my sa rútime do mračísk zvaných psota pekelná.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Naša cesta vrcholí v dedinke Štôla, učupenej priamo pod Gerlachom. Lenže po kráľovi Tatier a ostatných tatranských miláčikoch ani chýru, ani slychu. Pozerám medzi kvapkami do šedočiernej "nicoty" a mám pocit, že som niekde na uhorskej rovine. Už aby bolo zajtra.

Je zajtra. Teda dnes. A ráno mrholivé, výhľady žiadne, iba čo sa obžierame a smutno pozeráme z okna chalupy. Namiesto výstupu na Gerlach - plán pre všetkých okrem mňa - skúsime ísť na Hrebienok a potom sa uvidí. A že sa videlo. Taký lejak sa spustil, že všetky pršiplášte museli z batohov von. A to sa potom teda fotí. Na šľak-traf.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nakoniec to ale po dákych tých minútach začína vyzerať celkom sľubne. Dážď mizne, sem tam sa aj mraky trhajú, len smutné výhľady mi kazia deň. Nie tak dávno som z tohto miesta okrem kmeňov stromov nevidela vôbec nič. A teraz? Až hore k Obrovskému vodopádu dovidno.

Obrázok blogu

Pri Studenom potoku konečne vkladám pršiplášť späť do batoha a chcem si vychutnať kúsok tatranského ticha. Lenže sa nedá. Voda je po zime taká dravá, že nepočuť vlastný dych. Hučí a hučí, až mi z toho bubienky zaliehajú.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Poberám sa teda ďalej. S Martou a Veronikou, lebo chlapci sa utrhli a fotia každú hovadinu. Títo milovníci prírody, parom aby ich vzal. Taký kvietok, taká skalka, všetko ich zaujíma. Keby radšej výhľady, ako napríklad tento - popradský - zvečňovali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Čakáme ich dobrú pol hodinu, kontrolujeme chodník, či už konečne ukončili svoje fotogafické veľdiela, lenže ... chodník opakovane zíva prázdnotou. Vyberáme ploskačku, dobehol nás totiž Marcel, a k nej gumenné cukríky. Prišla som im prednedávnom na chuť. Vraj sú dobré na kĺby a moje kolená si to veru zaslúžia.

Obrázok blogu

Konečne sa presúvame k Zamkovského chate. Sme zmorení ako praví tatranskí horali, musíme totiž každú chvíľku zvliekať a zas navliekať vrstvy oblečenia. Chvíľu je dusno, potom duje studený vietor, opäť slnko a takto stále dokolečka. Bŕŕŕŕŕŕ, je čas na pivo a teplú polievku.

Obrázok blogu

Ale kým vstúpim na terasu som úplne pobúrená. Čo to tu povymýšľali za gýče? Drevené vtáctvo, medvede a iné somariny. Jajže bože strach veliký ...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Vstupujem na terasu a ... no na môj veru - vedúci sedí na lavičke a ani dáždnik nad ním, s veľavýznamným názvom, nevylúdi úsmev na jeho tvári. To sme dopadli, a vraj teš sa na svoje zaslúžené pivo - veď mi skysne, len sa na Andreja pozriem (či vlastne Andrej na moje pivo?).

Obrázok blogu

Schádzame k Reinerovej chate. A pri nej ďalšie božie dopustenie. Takmer skrotená líška tam pobehuje od jedného návštevníka k druhému a dranká dačo pod zub. Toto je divočina? Toto je národný park? Ako na potvoru, keď chcem tento hotový cirkus odfotiť, beda mi prebeda. Vybitá baterka. A v ruksaku druhá, rovnako vybitá. A Andrej celý tešivý, cvaká čo to dá. Líška mu pózuje, sprava, zľava, no aby sa nepotentočkovala. Načo mi je taká fotka. Veď mám doma v knižke pekný obrázok, pche.

Obrázok blogu

Poobede, len čo dorazíme do Štôle, slnko smaží ostošesť. A my v takej páľave ideme opekať. Ký ďas vymýšľa tieto plány?

Obrázok blogu

Musím jesť nezdravé jedlo, musím piť nezdravé nápoje, vraj: "Zuza neblbni, veď je to len Tatranský čaj." Ďakujem pekne za taký čaj. Po troch dúškoch sa človeku motá hlava ako splašenému jeleňovi.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

A keď vidím akí sú tí "blaváci" leniví, neráči sa im už ani len ražník držať v ruke, musím von. Preč od nich.

Obrázok blogu

Idem smerom ku Gerlachu, reku veď dačo pekné možno zbadám. No hádajte, čo asi? Polozbortené budovy, niekdajšia tatranská pýcha. Vraj na predaj. Ktože to kúpi? Veď by to bol blázon nad bláznov.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ešteže to ten Gerlach vylepšuje. Lenže tiež mu dohováram: "nemohol si byť takýto pekný hneď zrána, keď sme sa na túru chystali? Parom Ťa!".

Obrázok blogu

Mám pocit, že môjmu hnevu sa ešte aj okolorastúca kvetina vysmieva. Stonky s listami týči do výšky ako dáke zdvihnuté ruky so samou radosťou roztiahnutými prstami. Nuž nechcem ja ísť ďalej, veru nie. Všetko sa tu proti mne spolčilo.

Obrázok blogu

Obraciam sa teda späť, vďaka ďalšej "spásonosnej" myšlienke: "veď v týchto krkahájoch isto dáke medvede pobehujú. Andrej vravel, že minulý rok o pár stoviek metrov vyššie otáčal bicykel, kým si ho maco nevšímal. Je mi toto treba? Veď aj v tej Markíze stále dáke medvedie story opisujú, aké sú nebezpečné, aké premnožené, aké útočné. Ešteže tie správy nepozerám, bola by som teraz úplne po... toto."

Obrázok blogu

V závere dňa si ešte obzriem nízkotatranský hrebeň, na Kráľovej holi zrovna čerstvo pocukrovalo (kopec vľavo). Fuj, aký hnusný pohľad - sneh a v máji.

A je tu sobota. Niektorí lenivci (Andrej a Veronika) sa chcú bahniť v aquaparku, niektorý (Marcel) chce ísť na Kozie chrbty, my (Marta, Martin a ja ) volíme Spišskú Sobotu. V kostole sa pýtame kostolníka, či si môžeme vyjsť na kostolnú vežu. Vraj len na vlastné nebezpečie. Hneď mi to vŕta hlavou. A veru, výstup je to za všetky drobné. Samé železá, drevá, prach. A na úplnom vrchu dáke sokolie vajíčka. A prístroj na vežové hodiny. Ešteže ujo kostolník je správny sprievodca. Kadečo hore na veži rozpráva. Lenže to ho ja už nepočujem, lebo hneď po prvom kroku na výhľadovú terasu, či ako to nazvať, mi prichádza mdlo a tak trielim rýchlo nadol.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ako tak zliezam dole rebríkmi, som celá tešivá, že som živá a zdravá. A sama, mám na zostup dostatok času a nikoho nezdržiavam.

Nečakane ma prepadá veľká, výnimočná chuť na kávu. Počkám na ostatných a spolu prezeráme námestie. A tu ...

Obrázok blogu

... "to je Zuzka, je to Zuzka, však?" Martuška, tej sa totiž pani pýta, nevie čo má odpovedať. A ku mne sa ženie neznáma to stvora. Ale veď je to Danka, facebooková kamarátka, nikdy sme sa nevideli a ona ma takto spoznáva." To sú oči - pravá fotografka, neujde jej veru nič.

Chcela som len kávu s dákym koláčom a namiesto toho dostávam takúto kalorickú bombu. No oplatí sa v Tatrách chodiť na kávu?

Obrázok blogu

Konečne udrela 13 - ta hodina a my ideme po Andreja s Veronikou, potom po Marcela a hor sa variť obed. Ešte s plnými bruchami sa teperíme do Gerlachova, vraj je tam malá hotelová ZOO.

Na úvod nás víta kobyla a poník a na záver statný kôň, ibaže ten spôsob ...

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pri obede sme mali tombolu, Marcel vyhral medveďa a teraz ho všade vláči. Tak s kým ja to behám po svete??? Keď sme boli v Himalájach, mal pri sebe jódlujúceho svišťa, teraz zase toto. Sodoma - gomora.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

No konečne. Aspoň na okamih sa predo mnou otvára romantický kútik. Vraj lavička lásky. A vedľa nej kniha a v nej dačo popísané. Som celá zvedavá ... ale ako to už na svete chodí, nemôžem to prečítať. Znechutene teda odchádzam preč. Kašlem takú romantiku!

Obrázok blogu

Vraciame sa späť, Andrej si požičiava medveďa a ... tak toto je TK JAMP :-(.

Našťastie je tu posledný deň. Opäť mrholí, voľba padá na chatu Plesnivec. Vraj je to tam tatranskou botanickou záhradou volané. Aj údolím siedmich prameňov by sme mali ísť.

Obrázok blogu

Akáže to botanická záhrada? Veď iba obyčajná konvalinka. Na dolniakoch sú ich plné karpatské lesy. A hneď vzápätí sa na mňa škeria ďalšie úplne obyčajné buriny. Čakala som veru niečo oveľa zaujímavejšie, krajšie, hodnotnejšie.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Konečne končí les a spoza neho Plesnivec vykúka. Ale kým sa ja snažím v tomto vlhkom, nefotogenickom počasí dáku aspoň kúsok použiteľnú fotku vytvoriť, hádajte čo?

Obrázok blogu

No ako inak, vedenie TK si to šinie rýchlo k chate. A mňa nechávajú napospas krvilačným tatranským šelmám. Spoľahnite sa na druhých!

Obrázok blogu

Zachraňuje to horec, aspoň kúsok tlmí moje znechutenie z akcie. A keď cestou dole vidím opäť dáke otrasné buriny, pri ktorých Andrej zastavuje ...

Obrázok blogu

... nuž rozmyslím si ja ďalšie výlety. Nákupné centrá sú predsa len lepšie - bezpečie, pohodlie, samí priateľskí okoloidúci. Súhlasíte so mnou, však?

P.S. A ako to vyzeralo z iného výletného pohľadu, to sa dočítate tu: http://andrejvida.blog.sme.sk/c/332613/4-krasne-dni-v-lone-nasich-minivelhor.html

P.S1. Jediné čo ma naozaj štvalo, bola tá líška, šľak aby to trafil :-). Odteraz kontrolujem baterky oveľa dôkladnejšie. Ostatné na rozdiel od môjho frflania, bolo eňo ňuno .-). A týmto sa verejne ospravedlňujem celému vedeniu TK JAMP za moje výmysly a dúfam, že ma opäť niekam zoberú :-).

zuzana minarovičová

zuzana minarovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  164
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Jediný spôsob ako obstáť v skúške, je skúšku podstúpiť. Inak to nejde."Náčelník Majestátna Čierna Labuť (z knihy Marlo Morgan Posolstvo od protinožcov) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu