Kia ora z Modrovej, alebo čo som ešte nenapísala ...

Autor: zuzana minarovičová | 22.8.2009 o 13:05 | Karma článku: 9,69 | Prečítané:  3763x

Pripájam sľúbený, pravdepodobne posledný z trojice článkov o zoofarme v Modrovej. Asi dva týždne po mojom prvom "maorskom" blogu som si našla v pošte mail od Dr. Minára - spolumajiteľa zoofarmy, aby som sa mu ozvala na jeho telefónne číslo. Moja prvá myšlienka bola : "oj, asi som ho naštvala svojou kritikou. Nič to, cinknem a uvidím." A tak som vytočila jeho číslo a na druhej strane sa ozval príjemný, kľudný, mužský hlas. Po úvodných formalitách som dostala pochvalu svojich fotiek a vysvetlenie, ako to so zoofarmou vlastne bolo pôvodne plánované. A pozvanie na návštevu a ďalšie fotenie.

Hneď som zavolala Karolovi, ktorého fotky sú od mojich o triedu, či viac vyššie (kto si chce potešiť oči , nájde ich na www.roebuck.sk), či nechce ísť so mnou. A do tretice sa k nám pridal ešte ďalší člen ephoťáckeho tímu - body s rodinou. Vďaka nemu sme mali pohodlnú cestu autom, za čo ešte raz ďakujem.

_DSC4285-1.jpg

Zoznámte sa, pán Minár osobne. Takto sediac, vysvetlil mi čo to z pozadia vzniku farmy. Pôvodný cieľ bol jednoduchý - splniť si svoj sen a mať svoju vlastnú, trochu inú farmu. Žiadny komerčný úmysel, žiadni návštevníci. Keďže už niekoľko rokov chodil na Nový Zéland, vybudoval si tam priateľstvá a myšlienka, že by mal podobnú farmu na našom území bola na svete. Až neskôr sa veci vykryštalizovali tak, že postupne začali chodiť prví zvedavci, tí posunuli informáciu o farme ďalej a dnes je z farmy malý slovenský zázrak. To je vysvetlenie, prečo zatiaľ nie sú na farme ponúkané žiadne extra služby a to je vysvetlenie pre moju pôvodnú kritiku drobných nedostatkov. Avšak všetko sa postupne bude meniť, len na to treba čas, pretože prvoradé sú zvieratá a starostlivosť o ne. A moje sklamanie z krokodíla? Nuž v prírodných podmienkach aké sú v Modrovej, by krokodíl prežil sotva týždeň, takže živý exemplár sa chovať na farme naozaj nebude. Nevadí, tie žlté okále, vykúkajúce z trávy (predpokladám, že vplyvom dažďa, vetra, slnka, snehu a krúpov postupne vyblednú do prirodzenej farby :-) )majú aspoň symbolický význam a to že krokodíl patrí do skupiny austrálsko - novozélandskej fauny. Týmto teda vysvetľujem čitateľom a návštevníkom, prečo je to na farme zatiaľ všetko v štádiu budovania.

_DSC4286-1.jpg

_DSC4287-1.jpg

_DSC4519-1.jpg

Keďže sme prišli chvíľku pred treťou hodinou poobednou a tešili sa hlavne na vystúpenie novozélanďanov, ktorých sme si nechceli nechať ujsť, zvieratá boli tentokrát na vedľajšej koľaji. Takže pripájam len trojicu obrázkov.

Mimochodom, nevedela som a možno ste na tom rovnako, že pôvodný maorský názov pre Nový Zéland znie
AOTEAROA, čo doslovne znamená „zem dlhého bieleho oblaku“. A rovnako som nevedela takmer nič o novozélandskej histórii, tak pripájam pár dôležitých faktov:

- r. 1300 – osídlenie ostrova Maorami z ostrovov Východnej Polynézie.

- r. 1642 - 43 – objavenie ostrova holandským kormidelníkom Abelom Tasmanom, ktorý však nikdy nevkročil na novozélandskú pôdu.

- r. 1769 – bádateľ a cestovateľ James Cook pristál na Novom Zélande a uplatňoval právo Veľkej Británie na jeho územie.

- r. 1835 – podpísanie Vyhlásenia nezávislosti Nového Zélandu 34 maorskými kmeňovými náčelníkmi. Zmluva zaručovala suverenitu a zákonné právo maorským náčelníkom a kmeňom.

- 6. február 1840 – podpísanie TE TIRITI O WAITANGI (Waitangská zmluva) medzi Maorami a britskou Korunou. Zmluva Maorom zaručuje úplné vlastníctvo pôdy výmenou za prejav ich uznania Britskej zvrchovanosti. Zmluva je považovaná za Novozélandský základný dokument pri rokovaniach medzi Maorami a vládou.

Ale vráťme sa späť do Modrovej. Odbila 15.00 hodina a to je čas, kedy tanečná skupina TE RANGA TUMUA (v preklade Priekopníci) nastupuje na scénu. Členovia skupiny pochádzajú z bojového kmeňa Whanganui žijúceho pozdĺž 200 km rieky Whanga. Tento kmeň patril medzi prvých usadlíkov na Novom Zélande a jeho bojové taktiky patrili medzi najagresívnejšie na ostrove.

Pripájam teda ďalšie obrázky z ich vystúpenia spolu s niektorými informáciami, ktoré som vypátrala na Internete.

_DSC4289-1.jpg

_DSC4290-1.jpg

TA MOKO, alias maorské tetovanie je tradičným zdobením a značením tela a tvárí maorov. Od klasického tetovania sa však líši tým, že do kože sa dlabe „UHI“ (dlátkom napríklad z kosti albatrosa) namiesto vpichovania ihly. Takéto tetovanie necháva v koži drobné ryhy namiesto hladkého povrchu po klasickom tetovaní.

Pre mužov je obvyklým tetovanie na tvári, zadku, stehnách a ramenách, kým ženy majú svoje „moko“ na brade a perách.

Tetovanie vykonáva „TOHUNGA TA MOKO“ (tetovací expert) a ide o „TAPU“ (posvätný) rituál. Vzor každého „moko“ je jedinečný pre jeho nositeľa a vyjadruje informácie o ňom, jeho rodostrome, kmeňových prepojeniach, postavení a úspechoch. Je dôležité rozlišovať medzi „MOKO“ a „KIRI TUHI“ – tetovaniach, ktoré nenesú kultúrnu podstatu „moko“.

V prípade modrovskích maorov, zdobenie na tvári je len nakreslené. Ale na krku, rukách a ostatných častiach tela môžete vidieť ozajstné tetovanie, bohužiaľ neviem, či ide o Ta Moko alebo Kiri Tuhi.

_DSC4292-1.jpg

_DSC4299-1.jpg

_DSC4307-1.jpg

_DSC4322-1.jpg

_DSC4324-1.jpg

_DSC4331-1.jpg

_DSC4334-1.jpg

_DSC4335-1.jpg

_DSC4341-1.jpg

Drevo, kosti, „POUNAMU“ (jadeit alebo nefrit), ulita z „PAUA“ (morského plža), ľan a pierka sú hlavné materiály, ktorými maori zdobia seba alebo svoje príbytky. Z farieb prevláda čierna, červená, zelená a biela. Červená je symbolom „MANA“ (prestíž, sila, spoločenské postavenie) a je často používaná na stavbách „MARAE“ (príbytok, nádvorie, kde sa konajú formálne privítania a diskusie) a na „WAKA“ (kanoe).

_DSC4364-1.jpg

_DSC4368.jpg

_DSC4371.jpg

_DSC4386.jpg

_DSC4390-1.jpg

_DSC4409.jpg

_DSC4416.jpg

_DSC4435.jpg

_DSC4448.jpg

_DSC4457.jpg

Tradičným maorským tancom je HAKA. Tancuje sa pri rôznych príležitostiach - dosiahnutie úspechu, vítanie hostí, príprava na bojovú výzvu ... .

Na rozdiel od súčasnej všeobecnej mienky, „haka“ nie je iba bojovým tancom a môže byť predvedená oboma pohlaviami – mužmi aj ženami.

„Haka“ získala medzinárodnú slávu ako predzápasový tanec novozélandských národných športových družstiev, najmä The All Blacks ruggby tímu. Toto družstvo predvádza „haku“ KA MATE, ktorú zložil Te Rauparaha – náčelník kmeňa Ngati Toa začiatkom roku 1800. Ako predzápasová „haka“ sa KA MATE predviedla týmto tímom v roku 1906. V roku 2005 bola pre družstvo vytvorená nová špeciálna „haka“ KAPA O PANGO.

_DSC4467-1.jpg

_DSC4484-1.jpg

_DSC4499.jpg

Nasledujúca časť bude venovaná lietaniu. Pán Minár bol taký milý, že nám ponúkol prelet vrtuľníkom Robinson R22 ponad farmu a jej okolie. Najprv šiel Karol, ktorého nástup a prelet máte možnosť vidieť na nasledujúcich dvoch fotkách.

_DSC4428-1.jpg

_DSC4562-1.jpg

No a tu už začína prelet môj, poprosila som uja pilota, aby sme sa pozreli na zrúcaniny blízkeho hradu Tematín.

_DSC4587-1.jpg

_DSC4593.jpg

_DSC4596.jpg

_DSC4598.jpg

Otáčame to nad okolím hradu a mierime ...

_DSC4608.jpg

_DSC4609.jpg

_DSC4612.jpg

... k rieke. Ujo pilot, mimochodom veľmi sympatický a milý človek, mi navrhol ďalšiu lahôdku a to prelet nad korytom Váhu, s čím som okamžite súhlasila. Chcem podotknúť, že fotky sú horšej kvality, lebo ostré fotky sa dajú robiť len cez predné sklo, z bočného okna je pomerne veľká rýchlosť na zachytenie 100 % kvalitného obrázku. Teda aspoň mne to rozhodne nešlo.

_DSC4615.jpg

_DSC4617.jpg

_DSC4623.jpg

_DSC4625.jpg

Vraciame sa späť na farmu, takže si môžem vychutnať krajinu zhora.

_DSC4635.jpg

_DSC4636.jpg

No a na záver prichádza splnenie môjho ďalšieho priania a to prehnanie stáda zo strany na stranu. Nalietavali sme sprava, zľava, tesne ponad a v závese za zvieratami a pripájam pár obrázkov z tohto naozaj nezabudnuteľného zážitku.

_DSC4649.jpg

_DSC4648.jpg

_DSC4654.jpg

Na záver letu chcem podotknúť, že som dosť citlivá na žalúdok, a na začiatku mi aj skrsla v hlave myšlienka: " Ups, a čo keď mi bude zle?" Našťastie nebolo, len jedna obrátka bola taká, že som žalúdok cítila v krku, ostatné bolo príjemným zážitkom. A ešte jeden poznatok, neviem sa sústrediť na vychutnanie si letu a zároveň mať radosť z fotografovania. Buď jedno alebo druhé :-))). A keďže to bol môj prvý let, vyhral vrtuľník.

_DSC4687.jpg

_DSC4690.jpg

_DSC4693.jpg

Po lietaní sme si všetci sadli do areálu určeného na oddych, body s manželkou a synom si pochutili na maorskej špecialite zvanej HANGI – ide o zmes bravčového, teľacieho, jahňacieho a kuracieho mäsa pečená v alobale na rozpálených kameňoch (v tento deň to bolo na klasickom prenosnom grile) spolu s KUMAROU – maorskými zemiakmi a zeleninou. V ponuke je aj zázvorové pivo ale to si nikto z nás nedal. A ako sme tak sedeli a kontrolovali si zábery, pristúpili k nám už prezlečení Maori a pozerali si svoje portrétovky spolu s nami. Z času na čas, ked sa zbadali, radostne zaplesali a popritom sme počúvali "novozélandské" reggae v podaní jedného z nich. A teraz mi napadá, že mi je ľúto, že neviem ako sa vlastne títo ľudkovia volajú.

Na záver sme sa pobavili na pravom maorskom ruggby, radosť z hry bolo vidieť na každej tvári. V úvode zápasu vytiahli jedného z hráčov do výšky, prihrali mu loptu a potom sa už pokračovalo v hre. Keďže nie som ruggby expert, viac Vám o tejto hre neprezradím, ale ak má niekto chuť vysvetliť mi pravidlá, nech sa páči, budem sa tešiť na diskusiu.

_DSC4704.jpg

_DSC4707.jpg

_DSC4714.jpg

_DSC4717.jpg

_DSC4719.jpg

_DSC4723.jpg

_DSC4725.jpg

_DSC4765.jpg

_DSC4777.jpg

_DSC4786.jpg

_DSC4790.jpg

A je tu záver príjemného dňa, sadáme opäť do auta a taho do Bratislavy, pripraviť sa na návrat do pracovného pondelkového procesu :-).

Pekný víkend všetkým!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rozprávky SME

Či za dobré sa treba dobrým odmeniť (číta Robert Roth)

Klasické rozprávky (nielen) pre vaše deti.

Jankovská by chcela Vianoce na slobode. Vylúčené to nie je

Rozhodnúť môže sama prokurátorka alebo na žiadosť aj súd.


Už ste čítali?