reklama

Cesta ku streche sveta - 11. časť

Pri odlete z Lukly máme oveľa viac šťastia ako cestou sem. Sme hneď druhé lietadlo, ktoré ráno o 06.30h dostáva povolenie k odletu a odliepa svoj letecký čumák od zeme. Neskôr sa dozvedáme, že lety po nás boli z dôvodu vetra zrušené. Pol hodinu sa teda húpeme v náručí hôr, ktoré však pre opar nevidíme, z výšky teda sledujeme aspoň rôzne odtiene nepálskej hliny, až pristávame opäť v Kathmandu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Rozmýšľame nad ďalším programom. Ajaya nám navrhuje dvojdenný trek do výšky približne 2.000 m, smer Chisapani a Nagarkot. Súhlasíme a na druhý deň vyrážame okolo 11.00 z hotela. Vezieme sa taxikom asi tak hodinu na okraj hlavného mesta, kde vystupujeme a po chodníku vedúcemu k vstupu do národného parku, kde platíme vstupný poplatok, smerujeme strmo nahor. Dnešná trasa by mala trvať niečo okolo 4 hodín.

Cesta vedie popri dedinských obydliach, máme teda možnosť zažiť pravý dedinský život. Je to niečo celkom iné ako sme videli doteraz. Ľudia sedia pred domami, rozprávajú sa, okolo nich poletujú muchy, skackajú nedávno vyliahnuté kurence, mečia kozy, múkajú kravy. Stúpame nekonečným chodníkom až na hrebeň a s hrôzou zisťujeme, že namiesto Ajayom hlásených 2.000 m dosahujeme výšku 2.400m. Pochod na pravé poludnie v 30 stupňovej horúčave je riadne vyčerpávajúci, takže keď vkročíme do lesa a môžeme sa skryť pred páľavou, našej radosti nieto konca. Sme trochu ufrfľaní, no možno trochu dosť. Robíme si prestávky, snažíme sa počkať na Mariana, ktorý schytal akúsi žalúdočno-črevnú virózu. Ajaya vzal so sebou aj svojho švagra Kishnu, pre každý prípad. A veru dobre spravil, Kishna sprevádza nášho maróda a my môžeme ísť svojim tempom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z času na čas v lese zapraská, to hneď zbystríme našu pozornosť, ide totiž o les džungľový a v ňom sa vyskytujú aj leopardi. A stretnutie s takou peknou šelmou ... ktovie ako by sme dopadli.

Večer prichádzame do Chisapani. Je to malá dedinka s pár domami a riadne adrenalínovým ubytovaním, o ktorom Vám napíšem pár riadkov, pretože je to naozaj pre ozajstných dobrodruhov. Kto má rád aký taký luxus a čistotu, neviem-neviem, či je toto v tom prípade tá správna destinácia.

Naša izba sa nachádza v trojposchodovom dome, ktorý z vonku vyzerá celkom k svetu. Hneď na prvom poschodí však vidíme nedokončenú stavbu, z betónových stĺpov trčia železá, omietnutá je jediná izba, ktorú domáci pravdepodobne prenajímajú. Takto prejdeme všetky tri poschodia a sme zvedaví, čo uvidíme po otvorení "našich" dverí. Prvý pohľad ešte ujde, horšie je to, keď si sadám na posteľ. Vankúš s perinou sú obtiahnuté akýmsi gázovitým obalom neidentifikovateľnej farby, povedzme farby bielej kávy s fľakmi po káve čiernej. Posteľ vŕzga, záves nad ňou sa kníše zo strany na stranu. Odhŕňam ho, snažím sa nevdýchnuť kúdoľ prachu, ktorý v momente dotyku s ním rozvírim a s prekvapením hľadím na okno, ktoré je zasklenné do trištvrte a zvyšok je prázdny. Noc to bude teda tuhá. Po zhodnotení situácie sa rozhodujem nevyzliecť zo seba ani jediný kúsok oblečenia, ba čo viac, opäť nahadzujem čiapku a aj rukavice, buffinu si naťahujem na tvár a vankúš navliekam do svojho JAMPáckeho trička.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Medzitým Tomáš otvára dvere na toaletu, ktorá sa nachádza presne oproti mojej posteli, ibaže o schodík vyššie. Zatvoriť ich už však nevie, ovalí ma pach, ktorý medzi moje obľúbené zrovna nepatrí. Zdvíham hlavu a na stene zbadám okienko, teda skôr okno a v ňom sústredený Tomášov výraz pri vykonávaní istej činnosti. Začínam sa smiať, Tomáš zdvíha zrak a s hrôzou sa ma pýta "to ma vidíš celého?" "Nie, neboj, len do pol hrudníka" odpovedám so snahou o vážny tón. Neúspešne. Zvalím sa teda na posteľ, zabúdam na bordel, ktorý je na nej a neviem sa zastaviť. Tomáš vychádza z toalety a škaredo zahreší. A tak si sadnem a vravím:"máme len dve možnosti, buď si to tu znepríjemníme nadávaním a frfľaním, alebo si to vezmeme ako zážitok, ktorý len tak skoro, ak vôbec, nezažijeme".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po vcelku dobrej večeri, partičke, teda niekoľkým, kociek a kariet, nastáva úplná tma. V Nepále je bežné vypínanie elektrického prúdu okolo 19.00, akurát na treku k Everestu majú dediny svoje vlastné elektrárne a teda prúd je tam k dispozícii nepretržite. Zapíname čelovky a hor sa do izieb. Paradoxne, zaspávame ako drevá a budíme sa až ráno. Akurát v noci mám malú spaciu prestávku, je mi zima na nohy, obúvam si preto topánky a spím v nich.

Obrázok blogu

Ráno je síce opäť opar, ale panorámu Himalájí čiastočne vidíme. Po "výdatných" raňajkách, v mojom prípade šlo o dva mumifikované banány, opúšťame Chisapani a vydávame sa na pochod. Dnes nás už nečakajú žiadne veľké stúpania, pol cesty ideme po vrstevnici a ďalšia časť sa strieda medzi zostupmi a výstupmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Míňame obrovské stráne plné papradia. Nové lístky sa v podobe špirálok ešte len začínajú pretláčať a bojovať o svoj priestor.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Miestami mi prichádza na um Coelhov Pútnik z Compostely. Spomínam si na pasáž, kedy sa v podobnej divočine autor stretáva s čiernym psom, s ktorým zvedie urputný boj. A ešte ani nedosnívam a predo mnou, hádajte čo? Pes, čierny, beží ku mne s vyplazeným jazykom, skok ... našťastie je mierumilovný a chce sa len hrať. Snažím sa mu vysvetliť, že po útokoch dvoch vlčiakov na moju telesnú schránku, nie som až taký milovník neznámych psov, ako kedysi. Asi som to vysvetlila zreteľne a jasne, pes zo mňa zoskakuje a ide si svojou cestou. Našťastie.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Prichádzame k poslednému prestávkovému miestu. Tu končí vrstevnicový pochod a začína strmý zostup k ryžovým políčkam a k ľudským osídlam.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Naposledy si vychutnávam papraďky a cvakám našich sprievodcov.

Obrázok blogu

Kishna /zeleno-biele tričko/ a Ajaya /červené tričko/ si pri čaji a sladkej tyčinke hrkútajú so sprievodcom, ktorého meno si síce nepamätám, ale ktorý sa s nami snaží rozprávať po rusky. Sprevádza totiž svojho klienta - rusa a majú namierené presne tam, kam my. A tak sa naše cesty pravidelne pretínajú a sem tam si vymeníme pár slov.

Obrázok blogu

Ryžové terasy zatiaľ zívajú prázdnotou, čoskoro sa však zazelenajú čerstvo zasadenými výhonkami.

Obrázok blogu

Sledujeme svoj smer, tie všetky serpentínky, ktoré vidíme pred sebou, musíme ešte prejsť.

Obrázok blogu

Zastavujem pri koši, spod ktorého sa ozýva nesmelé mééé. Ajaya zdvíha slamený poklop a tam, čerstvo narodené, podľa Ajayovho odhadu asi tak 3 hodiny staré, kozlence. Trasú sa a tak ich opäť prikrývame a ideme ďalej.

Tak ako tento trek nie je náročný na prevýšenia, je náročný na svoju dĺžku. Po 5 hodinách máme dosť prachu, vetra, slnka a len dúfame, že dnešný, vraj luxusný hotel, bude mať aspoň sprchu a dobrú kuchyňu. A veru, na Nepálske pomery, je to mimoriadne luxusný hotel. Obrovská kúpeľňa s dostatočným množstvom teplej vody, neďaleký stánok s pivom a pikantnými garam-masalovými arašidami, kreslá na terase a príjemný výhľad na krajinu nám pomastil naše chuťové poháriky. A večera nemá chybu.

Sme unavení, ešte posledné inštrukcie na ráno - chceme totiž nafotiť východ slnka. Budíček dávame na 05.30h, stretneme sa na výhliadkovej terase.

Obrázok blogu

Budíček zvládame, trielime na terasu a ... ako inak - opar. Snažím sa teda z ruky nafotiť aspoň niečo, čo sa dá použiť ako dokument, na plagáty, či obrazy ostrosť vzduchu určite nestačí.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pod nami vidíme rovnako dychtivých turistov a fotografov, čakajúcich na prvé slnečné lúče.

Obrázok blogu

A tu ho máme, spočiatku hanblivo, avšak rýchlo vychádzajúca slnečná tvár sa čoskoro nedá odfotiť, jej ohnivé svetlo je príliš silné na dobrú fotografiu.

Obrázok blogu

Ešte naposledy sa zahľadím do diaľky, snažiac sa odsledovať všetky himalájske krásky podľa priloženého rozpisu, posielam im vzdušný bozk a vraciam sa do postele. Raňajky máme až o 08.00, stihnem ešte krátke driemoty.

zuzana minarovičová

zuzana minarovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  164
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Jediný spôsob ako obstáť v skúške, je skúšku podstúpiť. Inak to nejde."Náčelník Majestátna Čierna Labuť (z knihy Marlo Morgan Posolstvo od protinožcov) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu