Po počiatočnej takmer šeroslepote na mieste zvanom Háj, badáme prvé slnečné papršleky. Hanblivé siluety stromov, haliace sa do šedastého závoja váhajú, ukázať sa? Neukázať?
Vravím "no taaak, už je čas" a v tom jeden za druhým ukazujú svoju náruč. Dokonca aj vrcholky hôr sú zvedavé a rovnako pomaličky odkladajú svoj tajomný plášť.
Tráva sa zlatisto zatrbliece a radostne masíruje členky svojich priateľov. Jej teplá mäkká farba sa slastne presúva do ich korún, hladkajúc zárodky jarných listov, nech sa im ľahšie prediera na svetlo.
Všetko navôkol vonia jarným prebúdzaním. Zima je preč, už načisto prehrala.
Ten krátky čas, kedy je v horách ešte sneh, ale na lúkach sa to už zelení, milujem. Všetko je svieže, nové, plné života. Prísľub krásy, pohody a lásky visí vo vzduchu. V žiadnom inom ročnom období to necítiť tak intenzívne ...